Princ oslobodil princeznú a hneď s ňou na hrad mieri,
kráľ ponúkol mu kráľovstvo a ruku svojej dcéry.
Podala rúčku princezná a princ rátať začal hneď,
či na tej rúčke jak má byť, je prstov ozaj päť.
Porátal to takto hneď - 1 2 3 4 5.
Teší sa starý, dobrý kráľ, že princ tak dore ráta,
princeznú za ženu mu dal a mali pätorčatá.
Kto neverí, nech sa spýta,
alebo ich prepočíta - 1 2 3 4 5.
Princeznička na bále potratila korále,
nahneval sa tatko kráľ, Kuba k sebe zavolal.
Kubo, Kubo beda ti ak sa s nimi nevrátiš.
Kubo ten sa nezľakol, naryl v poli zemiakov.
Vysypal ich po sále: Tu máte tie korále,
lepšie tam už neboli, zjedli ich aj bez soli.
Keď slnko zasvieti
zima preč odletí.
Už letí, už letí
radujú sa deti.
Slnko pekne hreje,
na deti sa smeje.
Pú, pú, púpavienky v žltom klobúku
vraj si posadali ráno na lúku.
Nakláňali k sebe svoje hlavičky,
sú to malé deti veľkej mamičky
Snežienôčka bielučká
utiahnutá v kríčku.
prečo že máš ručníček
na belavom líčku?
Júj, zima je veliká
a ja kvietok malý,
júj, bojím sa, že mi mráz
biele líčka spáli.
Len sa neboj snežienka,
že ťa zima zdrví,
už je po nej, jar je tu
a ty si kvietok prvý.
Skáče žaba po blate
kúpime jej na gate.
Na aké, na také,
na zelené strakaté.
—————