Písalo raz pri oblôčku,
zlaté pierko rozprávočku,
o prštekoch jednej mamy,
čo vždy robia všetko sami.
Šijú. perú. pečú, varia
malú hlávku jemne hladia
a stavajú deťom zámky,
zlaté prsty jednej mamky.
Keď ja budem veľká
budem ja gazdinka,
príďte k nám, ja vám dám
plný pohár mlieka.
Kyslého ja nemám
a sladké vám nedám,
choďte preč, nedám nič,
ja vás ani neznám.
Máme sa tu dobre, krásny ja deň,
svieti nám slniečko, vonia nám zem,
s trávou a kvietkami môžeme byť,
nám je tak dobre, my tu chceme žiť.
Mamka nás láska a ocko hladí,
nám každý dospelý rád poradí,
veď sa len spýtajte, kde chceme byť,
nám je tak dobre, my tu chceme žiť.
—————